Napísali o nás v denníku Pravda dňa 15.11.2013

Víno zo Žitného ostrova? Prečo nie

Žitnoostrovské víno? Skôr biely pšeničný chlieb, vykŕmená hus či prasiatko, čerstvá zelenina a ovocie. Lenže na horúcej Podunajskej nížine sa rodí aj dobré víno. V Okoči neďaleko Veľkého Medera vyrástlo jedno z najatraktívnejších slovenských vinárstiev.

Spoločnosť Sanvin sprístupňuje milovníkom vína Žitný ostrov z nepoznanej vinárskej strany.

Družstvo v Okoči patrilo v časoch rozkvetu slovenského obilninárstva k najlepším pestovateľom pšenice a kukurice na Slovensku. Bohatý podnik mal aj vlastné vinohrady a pivnicu a v časoch socializmu dokonca exkluzívne právo spracúvať hrozno vo vlastnej pivnici.

Tieto časy sú už minulosťou. Na tunajšie víno by sa takmer zabudlo, ale sudičky stáli pri ňom. Spoločnosť Sanvin na čele s veľkým vinárskym nadšencom Stanislavom Mikom na mieste bývalej družstevnej pivnice, či presnejšie rovno nad ňou, vybudovala vinárstvo, aké sa na Slovensku hneď tak nevidí.

Z roviny obkľúčenej úrodnými poľami sa odrazu vynorí stavba, ktorá akoby tu pristála z iného časopriestoru. Bohatý nemecký obchodník Lutz Rampel, ktorého na južné Slovensko priviedli obchody s agrochémiou, miluje víno. Precestoval najznámejšie vinárske oblasti v Európe i Novom svete. Pretrel si oči a zvolal: „Uff , také niečo uprostred oceánu kukurice som nečakal."

Podobne reagujú aj návštevníci z Bratislavy či Prahy. Vinárstvo Sanvin svojou polohou prekvapuje, ale všetci, čo doň raz nazrú, ochutnajú pohár vína, sa nadšene vracajú. Akvapark vo Veľkom Mederi získal pre oddychujúcich ľudí neočakávanú atrakciu. Slováci, Česi a Maďari – najčastejší hostia južného Slovenska – objavili doteraz neznámy zdroj vína.

Aké vína sa vlastne dorábajú v Okoči? Biele majú južanský temperament a z červených vyžaruje teplo kraja. Vína majú dva vinohradnícke pramene. Jeden vyviera hneď konča vinárstva.

Do roviny sa rozbieha 23–hektárový vinohrad, v ktorom sa rodí Rulandské sivé, Bouvierovo hrozno, ale pestujú tu najmä modré odrody ako Frankovku modrú, Zweigeltrebe, Neronet, Dornfelder a kráľa červených vín Cabernet Sauvignon.

Nielen dostatok slnka, ale aj zloženie pôdy pripomína podľa Sanvinu obsahom niektorých prvkov – vápnika či mangánu – pôdy z Bordeaux. Vinohrady sa nachádzajú na aluviálnych naplaveninách Dunaja, kde štrk a piesok pokrýva tenká vrstva kvalitnej černozeme.

Okoč je podľa meraní, ktoré si vedie spoločnosť Sanvin, zrejme ešte teplejším územím Slovenska, ako je Hurbanovo. V roku 2013 tu zaznamenali tri dni so 40–stupňovými teplotami. Preto tu vkladajú nádej najmä do odrôd poskytujúcich hrozno na červené vína. Výrazom toho úsilia je najnovšia výsadba Cabernetu Sauvignon.

Druhým cenným zdrojom hrozna sú vinohrady v Rúbani. Tamojší terroir patrí spolu so strekovským a s mužlianskym k najcennejším v celom juhoslovenskom priestore. V Rúbani sa pestuje na ploche 25 hektárov Rizling rýnsky, Chardonnay, Sauvignon, ale aj Veltlínske zelené.

Návštevníci Národného salónu vín už zaregistrovali značku Sanvin. Dopomohli k tomu tri vína z kolekcie ročníka 2012, a to Sauvignon Blanc, Cabernet Sauvignon rosé, obe pochádzajú z Okoča, a Veltlínske zelené z rúbanskej vinice.

Nejde o prvé umiestnenie v Národnom salóne vín, v predchádzajúcich troch ročníkoch mal Sanvin medzi sto najlepšími vínami dovedna 8 svojich vín. Prítomnosť Sanvinu takpovediac v reprezentačnom výbere slovenských vín hovorí o potenciáli zatiaľ málo známeho vinárskeho územia južného Slovenska.

Kľúče k nemu otvoril Stanislav Miko, rodák z Častej. Jeho rodina sa niekoľko generácií zaoberala dorábaním vína a obchodom s ním v tejto starej vinohradníckej obci pod Malými Karpatmi. Pokračovateľ vinárskej tradície ju teraz rozvíja na južnom Slovensku.