Paríž nadchli vinárske ikony aj nováčikovia

Ešte nikdy sa v Paríži nestretla taká silná svetová konkurencia vín ako na 23. ročníku Vinalies Internationales Paris. Do súťaže sa prihlásilo 3 540 vín, o sto viac ako vlani. Celých 40 percent tvorili vína francúzske a proti nim stáli špičkové vína zo Starého sveta, teda vína z Európy i Nového sveta – z Južnej Ameriky, Kanady, zo Spojených štátov, z Austrálie, Nového Zélandu, ale aj z Japonska, Južnej Kórey či Číny. To ukazuje, že víno sa stalo fenoménom medzi nápojmi aj v krajinách, kde nemalo tradíciu.

Slovensko znovu potvrdilo, že má unikátne polohy a vynikajúcich tvorcov originálnych vín. Svetová produkcia vína rastie, ale v kurze sú vína, ktoré oslovujú jedinečnosťou, a práve takéto slovenské vína sa presadili v Paríži. Naši vinári poslali tohto roku najreprezenta­tívnejšiu vzorku vín v celej histórii Vinalies Internationales Paris. Prihlásili dovedna 214 vín, pričom takmer každá štvrtá vzorka získala zlatú alebo striebornú medailu.

Bodoval celý tím

Rozlet a rastúcu kvalitu slovenského vinárstva ilustruje pohľad na zlatú jedenástku slovenských vín. V Paríži bodovali, povedané slovami slovenskej degustátorky Edity Ďurčovej, „všetky známe, smer udávajúce vinárstva, ale zlatý a strieborný tím obohatili noví, menej známi vinári.“

„Nemáme len stálice, ktoré žiaria ako Peter Sagan v cyklistike a priťahajú k vínu pozornosť celej spoločnosti. Oni zároveň k vyššiemu výkonu ťahajú celý vinársky peletón,“ konštatovala enologička Edita Ďurčová, ktorá bola členkou 150-člennej medzinárodnej degustátorskej komisie. Dodala, že víno dvíha sebavedomie krajiny, ale zároveň z roka na rok náročnejší spotrebitelia vyžadujú od vinárov, aby vyrábali vína vynikajúcej kvality. Nuž a tú v Paríži dokumentovali tiež malé či nedávno založené vinárstva.

Toto je dobrá správa hovoriaca o rastúcej kvalite, ale najmä kontinuite slovenského vinárstva. Pozrime sa na vína, ktoré zaujali medzinárodných hodnotiteľov. Degustátorskú komisiu tvorili napospol enológovia zo špičkových vinárstiev, univerzít a rôznych vinárskych inštitúcií. Vínam, ako povedala Edita Ďurčová, neodpustili najmenšiu chybičku. K prideleným bodom museli členovia jury pridať slovný opis a svoje hodnotenie obhájiť.

V minulosti sa pri menej vydarenej sérii vín automaticky predpokladalo, že sú „z Východu“. „Ešte stále je prekvapením, keď sa po skončení hodnotenia odhalí pôvod vzoriek a ukáže sa, že vína zo Slovenska, z Česka či Maďarska predstihujú napríklad aj tie francúzske… to svedčí o konkurencies­chopnosti našich vín v porovnaní so svetom,“ povedala Edita Ďurčová.

Slovensko v Paríži zaujalo svetovou klasikou, čo potvrdili zlaté medaily za Chardonnay, Rizling rýnsky, Tramín červený. Opäť sa blysli ružové vína vyrobené z Cabernetu Sauvignon. Po Vladimírovi Mrvovi, ktorý pred siedmimi rokmi upozornil na výnimočný potenciál slovenských roséčiek, ho potvrdili napríklad Ladislav Ďörď zo Chateau Rúbaň či Vins Winery.

Striebro s cenou zlata

Slovensko nie je typickou krajinou červených vín, ale v dobrých rokoch sa narodia moky, ktoré zarezonujú vo svete. Máme dve zlaté červené, o ktoré sa postarali Martin Pomfy – Zweigeltrebe a Stanislav Miko s Frankovkou modrou. K týmto dvom zlatým treba pridať šesť strieborných.

„Striebro z Paríža má cenu zlata a pre červené vína to platí dvojnásobne. Je to obrovský úspech, tobôž keď ocenenia získali aj novošľachtence, teda vo svete úplne neznáme vína,“ povedala Edita Ďurčová. V jej komisii napríklad cez sito neprešli červené vína z Bordeaux, ktoré sa považuje za región svetoznámych červených vín. „Nebolo im čo vyčítať, ale neboli ani ničím výnimočné,“ tlmočila názor degustačnej komisie. O to väčší je úspech slovenských vinárov. Jednoducho medaila z Paríža je výborným marketingovým nástrojom na zviditeľnenie doma i vo svete.

Prostredníctvom zlatej Tokajskej výberovej esencie od Jaroslava a Jaroslavy Ostrožovičovcov Slovensko svetu pripomenulo, že je producentom oslňujúcich tokajských vín.

Vinári, ktorí získali ocenenia, neskrývali nadšenie a niektorí aj slzy dojatia. Na úspech so svetovým ohlasom sa naozaj nezabúda. V Kristových rokoch ho dosiahol napríklad Ladislav Ďörď. Šťastie neskrýval ani Martin Pomfy, potešilo ho zlato za Rizling vlašský – vraví, že Paríž aj Slovákom pripomenul, aké skvelé, po roku 1989 dlho prehliadané víno, sa rodí v Malých Karpatoch.

Slovensko v Paríži opäť vystúpilo sebavedome. Nie je umenie dosiahnuť úspech raz či dva razy, ale potvrdzovať ho pravidelne. Paríž Slovensku žičí, pretože vinári vkladajú do vín um, srdce a cez víno tak vyjadrujú krásu svojej krajiny.